Začnem zcela prakticky a neromanticky, lebo ono tej romantiky tu bude aj tak dosť, takže to vôbec neuškodí. Och, príprava tohto článku mi dala zabrať. Rozdeliť všetky fotky, vybrať tie, ktoré chcem zverejniť, nahodiť ich všetky na blog a nakoniec k nim napísať článok. Tá posledná časť bola zo všetkého najjednoduchšia, pretože tie fotky, to bola teda makačka! Preto pevne verím, že moju tvrdú prácu oceníte a nebude vám prekážať, že tých fotiek je viac. K organizačným záležitostiam pripravím špeciálny článok, ale dnes na to nie je priestor, dnes bude tá romantika.
Chlapci Mišo a Paťo ma spolu so Sindy vyzdvihli na ich mintovej Papaguene a vybrali sme sa smer Hoffmanuv dvur, kde sme mali obrad aj hostinu. Z počasia som už nervózna nebola, bolo príjemne, pod mrakom a fotografka Kristiána mi vravela, že to je ideálne na fotky, takže všetko v porádečku. Ale nebolo to tak vždy...
Týždeň pred svadbou, keď už všetky meteoroligické stránky hlásili na sobotu dážď sme museli vymyslieť na obrad aj plán B. Túžila som po obrade pod holým nebom, v záhrade, s vintage kobercom, ale počasie, akokoľvek pozitívne človek myslí, jednoducho neovplyvní a nechceli sme do poslednej chvíle dúfať....ja teda áno, ale Maco bol reálnejší. Takže náš plán B bol obrad v kostole, čo sme síce pôvodne vôbec nechceli, ale čo sa dá robiť. Kostolík je krásny, malý, útulný, naozaj pekný, tak som si vravela, že všetko bude tak, ako má byť. Preto sme objednali kvetinovú výzdobu aj do kostola, s tým, že keď nebude pršať, kvety prenesieme do záhrady. Presne tak to nakoniec aj bolo. A všetko bolo tak, ako má byť...:).
Maco s družbou boli na mieste skôr a všetko pripravili. Kvety z kostola sa preniesli a som nakoniec rada, že sme ich mali.
Svadobnú bránu sme si postavili deň predtým sami. Základ sme kúpili na jar v Lidli, kde sme oceľový oblúk na ruže objavili náhodne v zľave. Nevedeli sme, či ho použijeme, ale za tú cenu sme ho zobrali...pre istotu. Potom som týždne pred svadbou zbierala vhodné drevené konáre, ktorými by sme bránu "obmotali", tak, aby nebolo vidieť oceľovú kostru. Konáre sme ku kostre pripevnili motúzom a držalo to perfektne. A v sobotu ju chlapci dozdobili kvetmi, ktoré sme si večer predtým natrhali v službe samozber na kvetinovej farme Louky Květ (písala som vám, že to bol krásny zážitok). Predstavte si skupinu mladých mužov ako zdobia svadobnú bránu kvetmi....krásne nie? :D
Do stredu sme postavili môj obľúbený tyrkysový stolík, ktorý si už teraz budeme musieť nechať navždy, lebo veď sme ho mali na svadbe! A samozrejme nemohol chýbať ani môj vysnívaný vintage koberec.
Hostia sa pred obradom mohli občerstviť domácimi limonádami, zobrať si program a kornútky s levandulou, ktorú na nás po obrade hádzali. Keďže sme mali levandulu z našej záhrady aj v svadobných pozvánkach, bolo pekné a tematické, že ju našli aj na svadbe :). Krásne voňala a tiež z nej nebol neporiadok v záhrade, žiadne papierové konfety ani ryža či flitre.
Priznám sa, že som mala trochu obavy, ako bude celá záhrada vyzerať, či sa mi to bude páčiť a ako to tam všetko zariadili. Vyslala som na kontrolu Sindy, lebo som vedela, že vie, akú mám predstavu a že sa o všetko postará. Bola ako moja predĺžená ruka, moje ďalšie oko. Maca som už svojimi perfektcionistickými požiadavkami nechcela stresovať, to je jasné, hlavne keď je sám detailista. :)
Všetci hostia už boli usadení v záhrade a čakali....na mňa. Papi a Dedko ma už čakali na parkovisku pred vstupom do záhrady s mojou svadobnou kyticou. K oltáru ma totiž viedli obaja. Neodpustili si poznámku "No kde ste toľko, treba ísť...:D". Vtedy na mňa trošku prišiel stres, ach, budem v centre pozornosti, vydávam sa, moment, ktorý som si toľkokrát predstavovala je tu.
Maca odviedla k oltáru jeho mamka, za nimi išli naši svedkovia, môj brat Martin a Macov ujo. Za nimi šli družičky s družbou a potom som bola na rade ja. Na rozjímanie som teda nemala príliš veľa času, zrazu sa zmenila hudba, začula som akustickú gitarovú verziu The Blowers Daughter od Damiena Ricea (čakali ste, že to bude niečo iné?...nemyslím :)) a bolo mi jasné, že nastal môj moment. Veríte, že mám motýle v bruchu, ešte aj teraz, keď vám o tom píšem? Pustite si tú pesničku, pre atmošku :).
Keď som vstúpila do záhrady, bola som očarená. Úplne ma zaliali endorfíny, šťastie, láska, všetko...Maca som ešte nevidela, ani svoje družičky, ale videla som družbu. Boli tak krásni, v svetlých košeliach, s motýlikmi a bordovými trakmi!
A ja už teraz vypnem tú pieseň, lebo som dojatá, plačem a nemôžem takto písať článok.
Prešli sme pár krokov, dostali sme sa do stredu a ja som uvidela Maca. Nedokázala som sa prestať usmievať. Bolo to tak nádherné! Lomcovali mnou emócie, "toto je muž môjho života, našla som ho, stojí predo mnou a chce si ma zobrať za ženu. Toto všetko pripravil pre mňa, pre nás, tá záhrada je tak krásna!" Maco bol nervózny, videla som to na ňom, bol dojatý, ale nechcel to ukázať. Dala som obom mojim dedkom pusu, sadli si, kyticu som odovzdala hlavnej družičke Sindy a mohli sme začať.
Pozerala som sa na Maca a bolo zvláštne prísť k nemu a neprivítať sa pusou, tak som ho o pár sekúnd chytila za ruku :).
Mali sme krásny, úprimný a uvoľnený obrad. Snažila som sa neplakať a pomerne dobre sa mi to darilo, avšak moje družičky slzili jedna radosť, všetky mali červené oči a jemne si utierali slzičky, čo následne dojalo aj mňa.
Ale slzy prišli aj na mňa. Rozhodli sme sa, že si v záhrade povieme vlastné sľuby. Macov sľub bol tak dokonalý, originálny, vtipný a plný lásky. Priznám sa, že som si myslela, že môj sľub je skvelý, ale po tom, čo som počula ten jeho, bola som hotová. Maco je skôr muž činu, a vyznaním, ktoré pre mňa napísal ma prekvapil. Úplne ma dostal. A očividne nedojal iba mňa, ale aj svadobčanov.
Potom som svoj sľub prečítala aj ja. Ten mi po vzore našej pozvánky rovnako ako program a menu vytlačili v Copy General. Mala som ho kvôli hosťom napísaný aj v angličtine, takže som ho čítala dvakrát, ale ako mi slzili od dojatia oči, nevedela som všetko prečítať, takže polovicu som hovorila voľne. Základ bol ale rovnaký :).
Naše obrúčky od 27JEWELRY sú pripravené! Mesiace som sa nevedela dočkať, kedy už budem môcť nosiť svoju obrúčku od Lenky Šváchovej. Ak by ste mali záujem, môžem vám o nich napísať viac.
Aaaaa pusa!
Na zdravie a na nás, láska!
Jedna z mojich obľúbených fotiek zo svadby, príde mi veľmi vtipná. :D Ten blažený výraz v tvári.
Jedny sa tešia a druhé sú smutné, že nedostali šampáňo.
Ou jeeee, dali sme to! :)
