Ako sa hovorí, život je pes....Alebo viete čo? Povedzme si iba, že je nevyspytateľný a hotovo. Nemyslela som si, že pôjdem do Ameriky tak skoro, po ani nie 3 mesiacoch. Lenže idem, už túto sobotu. Nebude to zábava ako naposledy, skôr presný opak. Ale ak bude čo, pokúsim sa prispievať aspoň nejaké Stories na Instagrame. Lebo neviem kedy sa ozvem najbližšie na blogu s nejakým outfit postom. Niečo iné však vymyslím a ešte budem dúfať, že budem mať čas to hodiť do éteru. Napriek všetkému, mám taký tušák, že tento rok bude dobrý. Možno až príliš a preto sa musia diať aj aj tie zlé veci? Ale nad tým som sa už zamýšľala minule, dnes už nebudem. Naozaj cítim, že v mojom (aj Macovom) živote je toto zásadný rok. A to pritom nepárne čísla fakt nemusím...Ležím v posteli, je večer, ja som unavená, ale ešte nejdem spať, počúvam Bon Joviho a som síce vyčerpaná, ale tak pozitívne. Viem, že všetko bude dobré (možno je to tou hudbou) a to čo teraz nie je, sa dá do normálu. Časom. Skôr či neskôr.
Ešte predtým ako vám poviem pár slov k outfitu si prosím prečítajte moju úplne odveci a možno trápnu úvahu, ale aj nad takýmito vecami sa niekedy zamýšľam a teraz mám takú chuť či potrebu to napísať, len tak :D. Prečo dnes už nie je populárna hudba ako robili Aerosmith alebo Bon Jovi? Akože to je nesmrteľná klasika (podľa mňa) a kvalitný materiál. Mňa napríklad vôbec nezaujíma nejaký The Weeknd a dokonca ani Kanye a úprimne neviem kto všetko je teraz hore. Ja si stále fičím na týchto starých hitoch. Plus milujem začiatok milénia, The Calling, staré Maroon 5, dokonca niekedy (dobre, fakt len občas) si pustím aj Simple Plan. Dobre, tieto kapely mali pár hitov a svoje obdobie, ale Aerosmith a Bon Jovi, to je absolútny špic. A áno, mám rada aj slovenské kapely, ale z nových viac menej iba Korben Dallas, inak u mňa na plnej čiare vyhráva Elán (aj s namysleným Rážom), Aya, No Name a hitovečky ako Vráť trochu lásky medzi nás a milujem aj staré smiešne duo P.S. Dokonca ak by som si mala vybrať medzi teraz tak obľúbenou Katarziou a Paľom Haberom, tak bez váhania vyberám Paliho (Láska, necestuj tým vlakom atď.) a môžete ma aj ukameňovať. Tak ja neviem, či som sa do zlej doby narodila, alebo jednoducho neviem držať krok s tou dnešnou....Netvrdím, že sa mi nič nové nepáči, lebo iste nájdem niekedy nejakú novinku, ktorá sa pripíše na môj zoznam obľúbených, ale je ich čoraz menej. A možno je to aj preto, že tie staré pesničky sú už súčasťou mojich spomienok, spájajú sa s nimi a tak sú mi bližšie. Tak týmto som sa chcela len priznať :D.
V tejto zime nosím stále to isté. Konkrétne to, čo vidíte v tomto outfite, len striedam tričko. Leopardí kabát je dosť tenký, ale vymyslela som ako naňho. Beriem si pod neho koženú bundu! Zahreje a ešte aj vyzerá dobre. Minule som sa na to totiž vykašlala a vyrazila do centra Prahy v páperovej bunde, raziac heslo ,,Keď je zima ne je moda", ale mala som zo seba zlú náladu. Ja predsa po meste v páperovke nechodím....nie som žiadne princeznička, ale jednoducho sa tak necítim dobre. Svoj camel coat som predala, že nájdem lepší, no nenašla som, lebo v obchodoch predávajú iba nejaké cardigany a volajú to kabáty...Takže vrsvenie je fajn a nemusí byť ani príliš komplikované, veď čo by sme v mrazoch chceli? Čierne nohavice, vysoké čižmy a basic top. Ani nemám náladu na viac. Avšak, malý mix vzorov posunul tento jednoduchý look úplne inde! Tak ak ma do jari neuvidíte v ničom inom, prosím nečudujte sa. :D
fotky od mamky :)
Outfit: leopard coat - vinted / leather jacket, high waist pants - Mango / white T-shirt - F&F / boots - Miss Sixty / scarf - Pierre Cardin / sunglasses - Ray Ban Round Fleck / bracelet - Qudo (nájdeš TU) / backpack - Fjällräven Rekanken