UPOZORNENIE! Toto nie je univerzálny návod na nájdenie priateľa, ten totiž nepoznám, a pochybujem, že niekto áno. Je to môj subjektívny názor, moje skúsenosti a zážitky, o ktoré sa s vami rada podelím.
UPDATE: Dozvedela som sa, že tento článok znie trochu tak, akoby som bola single. Nie som, mám toho najlepšieho priateľa na svete a som taká šťastná, ako už dávno nie (ale tiež sme museli randiť, aby sme sa našli :)). A preto som napísala tento článok, chcela som dodať odvahu, nejak nabudiť všetky baby, ktoré sa boja citov alebo sa boja randenia. Chcela som, aby ich to prešlo, pretože láska je krásna a všetci ju potrebujeme, aj keď si to často nechceme priznať :).
Cez sviatky a víkendy chodia v televízii skoro ráno rôzne rozprávky, a keďže ma Sebastian zobudil, nejak som sa dostala k Barbie – Módny Salón (alebo tak nejak). Isto by ma to pred 10 rokmi zaujalo, avšak teraz som na tú hrôzu pozerala s otvorenými ústami. Klasické čierno-biele rozdelenie postáv nemôže chýbať, módna prehliadka bola hotová v priebehu ani nie 48 hodín, všetci boli krásni a štíhli, a nakoniec nemohlo chýbať dojemné vyznanie lásky medzi blonďavými Kenom a Barbie. Chápete, tieto rozprávky dievčatám iba pridávajú na komplexoch a úplne im obracajú priority (stará dobrá Třída číslo 402 alebo Co je Andy?), tak som svoje pobúrenie vyrozprávala Laure, ktorá mi na celý výlev povedala: ,,No vidíš Rebečka, áno, fyzická krása dôležitá, tie dievčatká to už asi vedia, ale bude im ešte horšie, keď zistia, aké ťažké je nájsť v skutočnom živote takého Kena, a to môžu byť aj pekné, milé a múdre.“ To bola geniálna a bohužiaľ, úplne pravdivá poznámka.
Možno so mnou nebudete súhlasiť úplne všetky, veď pred pár rokmi by som sama so sebou nesúhlasila ani ja, ale viete, po niekoľkých rokoch single života, prudkých vzlietnutí a ťažkých pádov som zmenila názor. Počas strednej školy som mala priateľa 3 roky, bol to môj prvý naozajstný vzťah, nič iné som nepoznala a po rozchode, ktorý sa už konal v Prahe som si naivne myslela, že ma bude každý ďalší chlapec/muž milovať minimálne rovnako a správať sa ku mne s úctou, pretože si to predsa nič iné ani nezaslúžim. Ha-ha-ha. Vyšla som z jaskyne prvého vzťahu a na nástrahy mužského pohlavia som nebola pripravená. Bola som naivná, trochu namyslená a z vlastnej vôle konečne slobodná, takže priam ideálny adept na zlomenie srdca. To prišlo veľmi rýchlo, ani som nestihla vyhláskovať slovo láska. Žiadna totiž nebola. Šialene som sa zamilovala do niekoho, kto si to absolútne nezaslúžil, ale na to som prišla až oveľa, oveľa neskôr. Klasický ženský záchranársky pud ,,Ja ho zmením, ja ho spravím šťastným a on mi bude do smrti vďačný“ sa skĺbil s mojou (vtedy) nulovou odolnosťou na typické kalerábové reči a ja som sa nasledujúci rok a pol utápala v slzách, nádeji a pesničkách Eda Sheerana a Roba Pattinsona. Fajčenie na balkóne, nekonečné čakanie, a ten kameň, ktorý leží na duši a vy sa ani neviete nadýchnuť. Spoznala som novú, doteraz neobjavenú dimenziu svojich citov. Asi som si to zaslúžila, viete, what goes around comes around. Každopádne, možno dobre a možno nie, tie najhoršie vlastnosti a hefty, ktoré môžu muži robiť sa skĺbili priamo v jednej osobe, takže na mňa tento jedinec pôsobil ako očkovanie, ktoré zmenilo celý môj pohľad na dnešné vzťahy, na mužov celkovo a na dlhú dobu mi zablokovalo akékoľvek hlbšie city. Ale všetko zlé je na niečo dobré a dnes som rada, pretože nebyť tohto obdobia v mojom živote, nie som dnes taká, aká som.
Takže, síce zlomená, ale odhodlaná a bez ochoty sa ďalej utápať v smútku som sa pustila do víru randenia. S heslom klin sa klinom vybíja. A tu sa konečne dostávam k podstate veci. Na to, aby ste natrafili na nejakého dobrého chlapa, s veľkou pravdepodobnosťou budete musieť začať randiť. Je to ako hľadanie ihly v kope sena, ale keď tú ihlu chcete nájsť, musíte sa v tom sene hrabať. Isteže, môže sa stať, že na niekoho narazíte náhodne, v momente, keď to (ho) ani nebudete hľadať, ale ak niekoho chcete, tak čakať, že sa objaví z ničoho nič je proste hlúposť. Ani tie dve kilá nejdú dole, keď sedíte na gauči, chápeme sa. Alebo sa vám snáď stáva často, že na ulici nájdete len tak 100 eur?! Aspoň vás to niečo naučí o opačnom pohlaví, o sebe, niekedy zažijete naozaj pekný večer, no niekedy aj nie. Randenie je zábava, až do momentu, keď vás prestane baviť neustále rozprávať to isté (a na to sa ešte dá zvyknúť, jednoducho to patrí k prvým schôdzkam), a keď budete mať dosť všetkých tých blbcov, na ktorých narazíte. Po istom čase je to veľmi unavujúce a často už nemáte ani chuť, ani motiváciu. Mám za sebou nespočetné množstvo schôdzok s rôznymi chlapcami a mužmi. Zo začiatku som nehľadala nič vážne, lebo veď sa to po tom sklamaní ani nedalo. Takže som, celkom logicky, na nič vážne ani nenatrafila. Pretože to, čo chcete, to priťahujete. Mala som dočinenia s milými, naozaj príjemnými chlapmi (tých bolo menej), ako aj s rôznymi indivíduami. Najprv som si myslela, že je to moja chyba, potom som z toho vinila tie zoznamky, ale nakoniec som zistila, že to nie je tým a usúdila som, že nejaká vyššia sila sa na mne jednoducho dobre zabáva. Na druhom rande s jedným pôvodne sympatickým človekom som musela počúvať, ako a kde zbalil (a aj to druhé) to neuveriteľné množstvo dievčat. Neviem, čo aký to malo zmysel, asi čakal, že budem obdivne ochkať a achkať...Ďalší ma chcel aj napriek mojej vôli pobozkať a následne sa mi vyhrážal, že ma nechá vyhodiť zo školy, takže som dlho potom v silnej paranoji nikomu nehovorila, kde chodím do školy :D. Jeden mi tvrdil, že si zabudol peňaženku, takže som to zaplatila ja (nikdy viac!) a potom mi chcel peniaze vrátiť u neho doma, čo je teda poriadne trápny trik. Ďalší mi po pozvaní oznámil, že si mám všetko pekne platiť sama a vonku pred podnikom povedal, že on odišiel bez platenia a potom ma volal k sebe domov. To som vypichla tie horšie, dnes by som nič podobné nedopustila, pretože by som to stopla už na začiatku, lenže po ,,vojne" sa mi ľahko mudruje. Tá asertívnosť prišla až vekom. Ale ako vravím, stretávala som sa aj s milými chlapcami, nerada by som tento článok viedla negatívne a odradila vás od spoznávania nových ľudí (mužského pohlavia).
Z týchto rande širokého spektra som sa naučila pár vecí:
- Vybiť klin klinom nie je dobrý nápad, pretože váš smútok vám do života to, čo potrebujete neprinesie a vy si tak vyberáte nesprávnych, poprípade podobných, rovnako naničhodných, chlapov.
- Nič dobré nenájdete, ak neviete, čo chcete. Takže si definujte aspoň zopár priorít (Porsche sa neráta, finančná stabilita a cieľavedomosť áno. Takisto nemusíte striktne trvať na tom, aby vedel hrať na gitaru.)
- Usporiadajte hlavne samú seba. Keď neviete vydržať sama so sebou, tak prečo by mal niekto iný?
- Nečakajte, že vás niekto zachráni a ukáže vám cestu, rovnako sa vyhýbajte každému, koho treba zachrániť a ukázať mu cestu, lebo to nič dobré neprinesie. Vy nie ste psychológ a nepotrebujete riešiť problémy niekoho iného hneď od začiatku, navyše verte, že ich nemáte šancu vyriešiť. To isté platí naopak.
- Atraktívni chlapci boli väčšinou trochu nudní a často príliš zahľadení do seba, tí ,,priemerní" sa mnohokrát snažili až príliš.
- Atraktívni chlapci boli väčšinou trochu nudní a často príliš zahľadení do seba, tí ,,priemerní" sa mnohokrát snažili až príliš.
- Tak ako u väčšiny, aj u mňa platila rovnica, ak sa niekto páčil mne, tak som sa nepáčila ja jemu a naopak. Dôležité je sa s tým naučiť žiť a uvedomiť si, že je to normálne. Čiže ak sa vám chlap, o ktorého ste mali záujem po rande neozve, tak si dajte jedno víno (pohár či fľaša, to je už na každej z vás a na týpkovi, ktorého oplakávate), spomeňte si na tých, ktorých ste odmietli vy (masáž ega) a choďte ďalej. Spoločná zhoda príťažlivosti (a nielen fyzickej, ale aj psychickej), ako to nazvala Laura, je totiž veľmi výnimočná vec.
Ako som tak randila, srdce sa mi zahojilo a ľahké zábavičky ma prestali baviť, pretože som takmer z každého rande odchádzala, už ani nie naštvaná a už rozhodne nie pobavená ako kedysi. Poprípade, ak som sa s nejakým týpkom dostala k viacerým rande, buď ma rýchlo omrzel alebo sa z neho vykľulo zvláštne stvorenie. A samozrejme, niekedy sa stalo aj to, že sa už neozval on. Dlho som si nechcela pripustiť, že hľadám vzťah, nejaké city – pocity – emócie. Síce som sa dovtedy cítila nezraniteľná, pretože som nechcela, aby mi niekto znova ublížil, ten predstieraný nezáujem bez štipky empatie, morálky a fakt žiadnych pocitov bol, z dlhodobého hľadiska, nanič. Ako náhle som si pripustila, že chcem, povedzme, lásku, hlavne, niečo viac, tak som sa stala zraniteľnou. Každopádne, dnes si myslím, že je lepšie zažiť hoci aj krátke obojstranné vzplanutie, ktoré vyšumí približne v priebehu dvoch-troch mesiacov, ako žiť bez citov. Ono naraziť hoci aj na také obojstranné vzplanutie = spoločnú zhodu príťažlivosti je dnes obrovské šťastie, verte mi. Chlad a ľahostajnosť je všade naokolo, načo ho mať v sebe. Dnes je hrozne cool tváriť sa, že sme nad vecou, že sme ok, že nás nič nerozhodí a samozrejme, nič a nikto nezaujíma. Ale načo je to dobré? Cítime sa neohroziteľní, ale v skutočnosti sme slabí. Báť sa citov je slabosť. Nech to znie ako klišé (lebo je, aj keď to po sebe čítam 5x, ale lepšie to nenapíšem), je mi to jedno. Keď chcete plakať, plačte a keď sa blíži zaláskovanie, tak sa tešte a neriešte hlúposti, hoci viete, že to je na dobu určitú. Čakať na osudovú lásku je predsa smiešne, obzvlášť v mladom veku, ale chápem, že pri tých Twilightoch, Gossip Girl a spol. sme všetky trochu zblbli. Mne už neskôr nevadilo, že budem po ukončení zaláskovanej etapy smutná. Patrí to k životu. Lásky, radosti, sklamania a smútky. A vždy sa o sebe niečo naučíte. Napríklad aj to, že kúsok naivity a ružových okuliarov budete mať v sebe stále, hlavne keď natrafíte na extrémne charizmatického chlapca, ktorý očividne rozpráva úplne kaleráby, ktoré by ste za bežných okolností rozlúskli za 2 sekundy, ale v tomto prípade im ani neviete prečo, uveríte :D. Dnes to už našťastie viem. Čo však nikdy neviete je to, či môže s niekým tá spoločná zhoda príťažlivosti nastať. A tiež neviete (ok, niekedy je to jasné, ale nie vždy), ako dlho bude vzťah trvať. Takže nebojte sa, neseďte doma a choďte na to rande, aj keď sa vám nechce. Obľúbené heslá v našej single skupine boli Nemám čo stratiť a To nie hanba, to odvaha. Pekne si ich spojte a uvidíte, že zažijete kopec zábavy, pretože zabávať sa potom môžete aj na tých hrozných nepodarených rande. A to poriadne kvalitne.