EVERYDAY

Rozmýšľala som, či vám tento outfit ukážem, alebo nie. Ale vzhľadom na to, o čom poslednú dobu rozmýšľam, som si povedala, že by sa to aj hodilo. Viete, kedysi som si veľmi zakladala na oblečení. Čím viac, tým lepšie. Mať jeden kus odevu v týždni viac ako 1x bol poriadny prehrešok, ktorého som sa, samozrejme, nikdy nedopúšťala. Užívala som si vytváranie nových a nových kombinácií, ktoré som potom mohla svetu predviesť. Inšpirovali ma módne časopisy, ľudia a veci okolo mňa. Hrala som sa a tvorila som. Móda bola tá najdôležitejšia vec v mojom živote. Dnes je to inak. Nebudem vám klamať. Stále chcem vyzerať dobre, ale dávam veľký dôraz na pohodlnosť. Z farieb som upustila a do detailov prešpikované outfity, ktoré som niekedy nosila každý deň, si teraz oblečiem raz za čas. Pretože inak nemám kde. Možno sa to začalo stále sa znižujúcim počtom príležitostí ,,vyfintiť" sa (a nákup potravín či 5 minút na poštu za to naozaj nepočítam), možno je dôvodom aj celková zmena môjho vnútra a možno za to môže pravidelné sledovanie blogov. Dennodenne sledujem niekoľko fashion blogov a to množstvo, ktoré by ma malo inšpirovať na mňa pôsobí práve naopak. Momentálne (ok, už dlhšie), sa vôbec necítim byť tvorivá ani inšpirovaná. Viem, že krízou prechádza teraz viacero blogeriek, tak mám aspoň dobrý pocit, že nie som jediná...

Je mi zle z doby, keď majú Instagram malé, 10-13-ročné dievčatá, ktoré pri sledovaní našich blogov nadobudnú pocit, že to najdôležitejšie na svete je nakúpiť si každý týždeň či mesiac niekoľko tašiek nového oblečenia a kozmetiky, byť štíhla a krásna. Podľa nejakých pravidiel. A keď niečo z tohto nemajú, tak sú nešťastné. 

Je mi zle z doby, kde sú všetci iba negatívni, kritizujú a sami nič nerobia. Najnovšie už nekomentujete len mňa, ale aj seba navzájom a nie vždy sú to pekné pripomienky. A z toho je mi smutno. V dobrej vôli boli založené stránky ako Móda slovenských a českých ulíc a Dnes nosím, ale ľudia im už odmietali posielať svoje looky, pretože sa báli komentárov ostatných. Urážajúcich komentárov, ktorých autori sú samozrejme vždy dokonalí. Keď je niekto chudý, tak je problém, keď má pár kíl naviac, tiež. Komentovanie výzoru mi pritom príde zbytočné. Keď si dá biele tenisky, nehodia sa, keď čierne, takisto zle, raz je to prekombinované, inokedy príliš mainstream. Vždy si niekto niečo nájde, ja to samozrejme chápem, ale nad niektorými poznámkami sa mi zastavuje myseľ. Málokto totiž podá svoj názor tak, že zároveň rešpektuje aj názor druhých. Väčšina napíše komentár štýlom, že jedine ich názor je ten správny. Zlo a hnev v priamom prenose máte na FB Nákupných Maniačok. Neoplatí sa to čítať, ale niekedy mi to vybehne na plochu a je mi z toho rovnako nanič, ako keď som bola centrom ich pozornosti v tejto relácii ja.

Je mi zle keď majú ľudia nejakú predstavu o módnych blogeroch a nadobudli pocit, že musia splniť ich očakávania. ,,Si predsa módna blogerka" som počula už miliónkrát a krútim nad ňou očami stále rovnako.

Uvedomujete si, ako málo individualistov táto doba vychováva? A nie, to že je niekto momentálne normcore, nie je žiadny individualizmus, iba rovnaká vlna ako hipsterčina a predtým emo....ale to sa teraz považuje za super cool, takže poďme všetci do basicu! Nebudem tvrdiť, že ma to neovplyvňuje. Je to jednoducho momentálny trend, ktorému sa nevyhne nikto. Ale prejdite sa po ulici, alebo pokojne stačí aj po strednej škole a 80% ľudí vyzerá rovnako. Je to smutné, a ešte smutnejšie je, že sa na tom nedá nič zmeniť. A kto nie je cool, ten väčšinou nezapadá. Nie je len o obliekaní, ale aj o zmýšľaní.

Viem, že v blogovaní musím niečo zmeniť. Nerada robím veci nasilu, ale blogovanie mi už v tejto forme neprináša takú radosť ako kedysi. Stále baví, to áno, nechcem s ním skončiť, ale myslím, že rovnako ako ja, tak aj vy potrebujete zmenu. Chcem viac písať, byť trochu osobnejšia, venovať sa aj iným veciam ako oblečeniu a kozmetike. Pretože sú na svete lepšie veci, napríklad pozerať večer film s priateľom, navariť si skvelé jedlo, prečítať si knižku, len tak ležať na tráve a nemyslieť na nič, hrať sa s malým bratom alebo len tak sedieť s mamkou a piť kávu. V outfitoch, ako ten, ktorý je na fotkách, ma teraz stretnete najčastejšie. V tričku, rifliach s odstrihnutým spodkom, bombere či teraz už aj v tejto army green bundičke. A s Kankenom na chrbte, v ktorom prenášam notebook a iné veci od výmyslu sveta. Napriek tomu som spokojnejšia ako kedykoľvek predtým.